Rozpočtové hospodárenie obcí v roku 2022 negatívne ovplyvnili objektívne okolnosti

Rozpočtové hospodárenie samospráv (obcí, miest, mestských častí a nimi zriadených rozpočtových organizácií) sa v roku 2022 skončilo so stratou 245,913 mil. eur. V porovnaní s prebytkom 5 463,620 mil. eur v roku 2021 to predstavuje zhoršenie výsledku hospodárenia až o 104,50 %. Ako ďalej vyplýva z aktuálnej analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, po započítaní príjmových a výdavkových finančných operácií sa účtovný prebytok samospráv medziročne znížil o 18,55 % - z 565,573 mil. eur v roku 2021 na 460,656 mil. eur v roku 2022 z dôvodu vyššieho tempa rastu celkových výdavkov (o 12,61 %) v porovnaní s tempom rastu celkových príjmov (o 9,76 %).

„Hospodárenie samospráv v minulom roku negatívne ovplyvnili viaceré objektívne okolnosti: pandémia koronavírusu, rastúca miera inflácie z 8,40 % v januári na 15,40 % v decembri 2022, rast cien energií, služieb a tovarov, osobitne stavebných materiálov, nárast ďalších povinností bez dostatočných finančných kompenzácií, napr. separovanie kuchynského odpadu, ktoré si obce museli zafinancovať samy len z poplatkov za odpad, dofinancovanie súkromných domovov sociálnych služieb a škôl, celoplošná zimná údržba, a aj komunálne voľby. Finančné krytie nebolo zo strany štátu dostatočné,“ uviedla  hlavná analytička CRIF SK Jana Marková.

Z analýzy tiež vyplýva, že prebytok vo výške 305,332 mil. eur bol dosiahnutý v bežnom rozpočte a vo výške 706,569 mil. eur vo finančných operáciách analyzovaných samospráv. „Kapitálový rozpočet bol tak ako v každom analyzovanom období schodkový. Jeho záporný výsledok sa však zvýšil z 375,697 mil. eur v roku 2021 na 551,245 mil. eur v roku 2022, t. j. o 46,73 %,“ zhodnotila Jana Marková. „Samosprávy síce pokračovali v realizácii niektorých investícií (viaceré boli pozastavené), ale na raste kapitálových výdavkov sa podieľali aj rastúce ceny stavebných materiálov - pri niektorých o viac ako 100 %, osobných nákladov či energií. Medziročné tempo rastu kapitálových výdavkov bolo výrazne vyššie, až o 36,18 %, ako tempo rastu kapitálových príjmov, ktoré vzrástlo o 24,41 %,“ doplnila Jana Marková.

Celkový objem príjmov analyzovaných samospráv vo výške 6 782,020 mil. eur oproti 6 179,154 mil. eur v roku 2021 vzrástol o 9,76 %. Na ich výške sa 80,42 % podieľali bežné príjmy v čiastke 5 454,367 mil. eur, 6,18 % kapitálové príjmy v čiastke 418,932 mil. eur a 13,40 % príjmové finančné operácie v čiastke 908,721 mil. eur. „Najväčší podiel na daňových príjmoch má dlhodobo výnos dane z príjmov fyzických osôb (DzPFO), tzv. podielové dane. Ich objem 2 484,716 mil. eur oproti 2 258,568 mil. eur v roku 2021 síce medziročne vzrástol o 266,148 mil. eur (o 10,01 %), ale ich objem nepostačoval na financovanie kompetencií municipalít. Podiel samospráv z výnosov DzPFO sa oproti roku 2020 nezmenil a zostal vo výške 70,00 % (podiel vyšších územných celkov je 30 %),“ uviedla Jana Marková.

„Analyzované samosprávy v roku 2022 získali 102,98 % z predpokladaného ročného objemu 2 412,849 mil. eur podielových daní, resp. 97,97 % z aktualizovanej septembrovej prognózy 2 536,170 mil. eur podielových daní,“ doplnila Jana Marková. Zároveň sa ich podiel na príjmoch spolu medziročne zvýšil o 0,09 percentuálneho bodu. Na jedného obyvateľa pripadalo v priemere 455,11 eur podielových daní, čo je oproti 455,27 eur v roku 2021 menej o 0,16 eur, resp. o 0,04 %.

Z daňových príjmov má významný podiel na financiách plynúcich do samospráv daň z nehnuteľností, z ktorej v roku 2022 analyzované samosprávy získali 456,736 mil. eur, čo predstavuje 14,29 percentný podiel na daňových príjmoch, a zároveň je to o 0,825 mil. eur a o 0,18 % viac ako v roku 2021. Niektoré z obcí kompenzovali nedostatočný objem podielových daní zvýšením sadzieb dane z nehnuteľností. Na ich objeme sa 22,66 % podieľala daň z pozemkov v ojeme 103,498 mil. eur (22,99 % a 104,800 mil. eur v roku 2021), 69,52 % daň zo stavieb v objeme 317,508 mil. eur (69,23 % a 315,621 mil. eur v roku 2021) a 7,82 % daň z bytov a nebytových priestorov v objeme 35,730 mil. eur (7,78 % a 35,490 mil. eur v roku 2021) „Samosprávy by mali klásť väčšiu pozornosť výberu dane z nehnuteľností, najmä pokiaľ ide o prehľad o vlastníkoch nehnuteľností, dôsledný výber dane od všetkých daňovníkov, dohliadanie na ich včasnú úhradu, zostavenie splátkového kalendára, prípadne aj vykonanie daňovej exekúcie,“ doplnila Jana Marková.

S účinnosťou od 31. 12. 2016 môžu samosprávy ustanoviť miestny poplatok za rozvoj, ktorý je príjmom rozpočtu a má byť použitý na úhradu kapitálových výdavkov. Daň za rozvoj vybralo v roku 2022 celkom 294 samospráv v objeme 30,879 mil. eur, čo je medziročne o 29 samospráv a o 2,096 mil. eur viac. „Výrazne najvyšší výnos z tejto dane dosiahli v roku 2022 Bratislava hlavné mesto SR (2,879 mil. eur) a Bernolákovo (2,572 mil. eur). Naopak najnižší príjem mala mestská časť Košice Nad Jazerom (47 eur). Predpokladáme, že jedným zo stále pretrvávajúcich dôvodov nevyužívania tejto dane samosprávami je ich obava, že investor sa rozhodne realizovať svoju investíciu napr. v susednej samospráve, ktorá poplatok za rozvoj nevyberá, alebo ho vyberá v nižšej sume,“ uviedla Jana Marková.

Celkové výdavky analyzovaných samospráv a nimi zriadených rozpočtových organizácií (vrátane výdavkových finančných operácií) v objeme 6 321,364 mil. eur v roku 2022 vzrástli oproti 5 613,581 mil. eur v roku 2021 o 12,61 %. Na ich výške sa 81,45 % podieľali bežné výdavky v čiastke  5 149,035 mil. eur (83,56 % v objeme 4 690,937 mil. eur v roku 2021), 15,35 % kapitálové výdavky v čiastke 970,177 mil. eur (12,69 % v objeme 712,444 mil. eur v roku 2021) a 3,20 % výdavkové finančné operácie v čiastke 202,152 mil. eur (3,74 % v objeme 210,200 mil. eur v roku 2021).

Spoločnosť CRIF SK analyzovala údaje o príjmoch a výdavkoch k 31. 12. 2022 z dôvodu medziročného porovnania výsledkov hospodárenia iba za samosprávy, ktoré predložili Finančný výkaz o príjmoch, výdavkoch a finančných operáciách aj k 31. 12. 2021. V súhrne k 31. 12. 2022 to bolo v porovnávaných obdobiach 5 037 subjektov – z toho 2 732 obcí (2 712 v roku 2021), 139 miest (139 aj v roku 2021), 32 mestských častí Bratislavy a Košíc (30 v roku 2021) a 2 134 rozpočtových organizácií (2 156 v roku 2021).

Kompletná Analýza hospodárenia obcí v roku 2022.