Bratislava, 28/1/2022
Bratislava 28. januára 2022 – Hospodárenie samospráv (obcí, miest, mestských častí a nimi zriadených rozpočtových organizácií) aj v prvom polroku 2021 výrazne ovplyvnila pandémia koronavírusu. Prijaté podporné vládne opatrenia na zmiernenie negatívnych následkov pandémie neboli dostatočné.
Spoločnosť CRIF SK analyzovala údaje o príjmoch a výdavkoch k 30. 6. 2021 z dôvodu medziročného porovnania výsledkov hospodárenia iba za samosprávy, ktoré predložili Finančný výkaz o príjmoch, výdavkoch a finančných operáciách aj k 30. 6. 2020. V súhrne k 30. 6. 2021 to bolo 4 576 subjektov (4 523 v prvom polroku 2020) – z toho 2 439 obcí (2 440 v prvom polroku 2020), 129 miest (128 v prvom polroku 2020), 32 mestských častí Bratislavy a Košíc v obidvoch porovnávaných obdobiach a 1 976 rozpočtových organizácií (1 923 v prvom polroku 2020). Rozpočtové hospodárenie analyzovaných samospráv a nimi zriadených rozpočtových organizácií (rozdiel príjmov a výdavkov bežného a kapitálového rozpočtu), ktoré predložili Finančný výkaz o príjmoch, výdavkoch a finančných operáciách v obidvoch porovnávaných obdobiach, skončilo v prvom polroku 2021 aj napriek pretrvávajúcej pandemickej situácii celkovo s prebytkom 376,765 mil. eur, čo v porovnaní so 443,233 mil. eur v prvom polroku 2020 predstavuje zhoršenie plusového výsledku hospodárenia o 15,00 %. Po započítaní príjmových a výdavkových finančných operácií bol účtovný prebytok samospráv síce výrazne vyšší, dosiahol 564,552 mil. eur, ale oproti 573,696 mil. eur v prvom polroku 2020 poklesol o 1,59 % (tabuľka č. 1). Jedným z dôvodov negatívneho vývoja bolo vyššie medziročné tempo rastu celkových výdavkov (o 6,55 %) v porovnaní s rastom celkových príjmov (o 4,76 %). Z analýzy tiež vyplýva, že prebytok vo výške 460,681 mil. eur bol dosiahnutý v bežnom rozpočte a vo výške 187,787 mil. eur vo finančných operáciách samospráv. „Kapitálový rozpočet bol aj v prvom polroku 2021 schodkový a medziročne sa jeho záporný výsledok zvýšil zo 42,912 mil. eur v prvom polroku 2020 na 83,916 mil. eur, t. j. o 95,55 %. Samosprávy síce investovali menej, avšak tempo poklesu kapitálových výdavkov bolo výrazne nižšie (o 6,17 %) ako tempo poklesu kapitálových príjmov (o 32,98 %),“ zhodnotila Jana Marková, hlavná analytička CRIF SK. V súhrne nevykázali samosprávy ani jedného kraja účtovný schodok v hospodárení. Účtovný prebytok sa medziročne zvýšil v Meste Košice (až o 138,87 %) a v troch krajoch: Bratislavskom (o 18,04 %), Nitrianskom (o 15,04 %) a Trenčianskom (o 2,59 %). Zníženie účtovného prebytku sme zaznamenali v piatich krajoch a najviac v Bratislave hlavnom meste SR (až o 55,23 %).
Príjmy analyzovaných samospráv a ich rozpočtových organizácií medziročne mierne vzrástli
Celkový objem príjmov analyzovaných samospráv vo výške 2 740,819 mil. eur oproti 2 616,187 mil. eur v prvom polroku 2020 vzrástol iba o 4,76 %. Na ich výške sa 85,64 % podieľali bežné príjmy v čiastke 2 347,255 mil. eur, 3,98 % kapitálové príjmy v čiastke 109,146 mil. eur a 10,38 % príjmové finančné operácie v čiastke 284,419 mil. eur. Na jedného obyvateľa SR (v analýze boli prepočty uskutočnené k počtu obyvateľov, ktorý ŠÚ SR uvádza k 1. 1. 2020, čo bolo 5 457 685 obyvateľov, nakoľko tento počet bol rozhodujúci pre prerozdelenie podielových daní jednotlivým samosprávam v roku 2021) pripadalo v priemere 502,19 eur celkových príjmov (480,01 eur v prvom polroku 2020), z toho 430,08 eur tvorili bežné príjmy (408,98 eur v prvom polroku 2020), 20,00 eur kapitálové príjmy (29,88 eur v prvom polroku 2020) a 52,11 eur finančné príjmy (41,15 eur v prvom polroku 2020). Prehľad objemu príjmov, ako aj jednotlivých druhov príjmov (daňové príjmy a v rámci nich DzPFO, nedaňové príjmy, granty a transfery, finančné príjmy) za prvý polrok 2020 a 2021 obsahuje tabuľka č. 2. Aj v prvom polroku 2021 najväčšiu časť na príjmoch spolu s podielom 48,96 % vo výške 1 341,957 mil. eur tvorili daňové príjmy. V porovnaní s ich objemom 1 318,559 mil. eur v prvom polroku 2020 boli síce vyššie o 1,77 %, ale ich podiel na príjmoch spolu klesol o 1,44 percentuálnych bodov. Na jedného obyvateľa SR pripadalo v priemere 245,88 eur daňových príjmov (241,93 eur v prvom polroku 2020).
„Najväčší podiel na daňových príjmoch má dlhodobo výnos dane z príjmov fyzických osôb (DzPFO), tzv. podielové dane. Ich objem 996,269 mil. eur oproti 1 004,596 mil. eur v prvom polroku 2020 medziročne poklesol o 8,327 mil. eur (o 0,83 %) z dôvodu pretrvávajúcej pandemickej situácie, spojenej s nižším výberom DzPFO, hoci podiel samospráv z výnosov DzPFO sa oproti roku 2020 nezmenil a zostal vo výške 70,00 % (podiel vyšších územných celkov je 30 %). Analyzované samosprávy v prvom polroku 2021 získali 45,88 % z predpokladaného ročného objemu 2 171,494 mil. eur podielových daní, resp. 44,50 % z aktualizovanej februárovej prognózy 2 238,691 mil. eur podielových daní,“ uviedla Jana Marková. Zároveň sa ich podiel na príjmoch spolu medziročne znížil o 2,05 percentuálnych bodov. Na jedného obyvateľa pripadalo v priemere 182,54 eur podielových daní, čo je oproti 184,32 eur v prvom polroku 2020 menej o 1,78 eur, resp. o 0,96 %. Príjmy samospráv z podielových daní boli v prvom polroku 2021 vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského (nárast o 3,32 %) nižšie ako v prvom polroku 2020. Najväčší pokles bol v Meste Košice (o 2,20 %) a v samosprávach Trenčianskeho kraja (o 1,50 %), naopak najmenší pokles bol v Bratislave hlavnom meste SR (o 0,16 %). V rámci daňových príjmov má významný podiel na financiách plynúcich do samospráv daň z nehnuteľností, ktorá pozostáva z troch druhov daní: z pozemkov; zo stavieb; z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V prvom polroku 2021 samosprávy na dani z nehnuteľností získali 222,584 mil. eur, čo predstavuje 16,59 percentný podiel na daňových príjmoch. Niektoré z obcí kompenzovali výpadok podielových daní zvýšením sadzieb dane z nehnuteľností. Na ich objeme sa 23,60 % podieľala daň z pozemkov (52,533 mil. eur), 65,96 % daň zo stavieb (146,217 mil. eur) a 10,71 % daň z bytov a nebytových priestorov (23,834 mil. eur). „Samosprávy by mali klásť väčšiu pozornosť na výber dane z nehnuteľností, najmä pokiaľ ide o prehľad o vlastníkoch nehnuteľností, dôsledný výber dane od všetkých daňovníkov, dohliadanie na ich včasnú úhradu, zostavenie splátkového kalendára, prípadne aj vykonanie daňovej exekúcie,“ doplnila Marková.
S účinnosťou od 31. 12. 2016 môžu samosprávy ustanoviť miestny poplatok za rozvoj, ktorý je príjmom rozpočtu a má byť použitý na úhradu kapitálových výdavkov. „Daň za rozvoj vybralo v prvom polroku 2021 celkom 191 samospráv v objeme 13,748 mil. eur, čo je medziročne o 78 samospráv a o 8,662 mil. eur viac. Výrazne najvyšší výnos z tejto dane dosiahli v prvom polroku 2021 Bernolákovo, Bratislava hlavné mesto SR a Mesto Košice. Naopak najnižší príjem mali municipality Banskobystrického, Trenčianskeho a Žilinského kraja. Predpokladáme, že jedným zo stále pretrvávajúcich dôvodov nevyužívania tejto dane samosprávami je ich obava, že investor sa rozhodne realizovať svoju investíciu napr. v susednej samospráve, ktorá poplatok za rozvoj nevyberá, alebo ho vyberá v nižšej sume,“ uviedla Jana Marková. Druhý najvyšší podiel na príjmoch spolu (32,45 %) mali v prvom polroku 2021 v objeme 889,332 mil. eur granty a transfery. Oproti 862,841 mil. eur v prvom polroku 2020 síce vzrástli o 3,07 %, ale ich podiel na celkových príjmoch sa znížil o 0,53 percentuálneho bodu. Na jedného obyvateľa SR ich pripadalo v priemere 162,95 eur (158,31 eur v prvom polroku 2020). Tretím najväčším príjmom v objeme 284,419 mil. eur boli príjmové finančné operácie. Oproti 224,288 mil. eur v prvom polroku 2020 vzrástli najviac, o 26,81 %, a ich podiel na celkových príjmoch sa zvýšil o 1,81 percentuálnych bodov. Na jedného obyvateľa SR pripadalo v priemere 52,11 eur (41,15 eur v prvom polroku 2020). Najmenší podiel mali tak ako v celom roku 2020 nedaňové príjmy (8,21 %) v objeme 225,112 mil. eur a oproti 210,499 mil. eur v prvom polroku 2020 vzrástli o 6,94 %. Zároveň sa o 0,16 percentuálneho bodu zvýšil ich podiel na celkových príjmoch. Dôvodom bolo zníženie najmä administratívnych poplatkov, príjmov z podnikania a vlastníctva majetku samospráv, nakoľko veľká časť úradov, prenajatých priestorov, predškolských a školských zariadení fungovala v obmedzenom režime.
Výdavky analyzovaných samospráv a ich rozpočtových organizácií sa medziročne zvýšili
Celkové výdavky analyzovaných samospráv a nimi zriadených rozpočtových organizácií (vrátane výdavkových finančných operácií) v objeme 2 176,268 mil. eur v prvom polroku 2021 vzrástli oproti 2 042,491 mil. eur v prvom polroku 2020 o 6,55 %. Na ich výške sa 86,69 % podieľali bežné výdavky v čiastke 1 886,574 mil. eur, 8,87 % kapitálové výdavky v čiastke 193,062 mil. eur a 4,44 % výdavkové finančné operácie v čiastke 96,632 mil. eur. Na jedného obyvateľa SR pripadalo v priemere 398,75 eur celkových výdavkov (399,30 eur v prvom polroku 2020), z toho 345,67 eur tvorili bežné výdavky (346,15 prvom polroku 2020), 35,37 eur kapitálové výdavky (35,42 eur v prvom polroku 2020) a 17,71 eur finančné výdavky (17,73 eur v prvom polroku 2020). Objem výdavkov spolu a jednotlivých druhov výdavkov (bežné, kapitálové a finančné výdavky) v prvom polroku 2020 a 2021 obsahuje tabuľka č. 3. Na úhradu bežných výdavkov bolo možné podľa opatrenia MF SR s cieľom zmierniť negatívne následky pandemickej situácie na základe rozhodnutia zastupiteľstva použiť aj prostriedky rezervného fondu, kapitálových príjmov a návratných zdrojov financovania. Bežné výdavky medziročne vzrástli o 8,24 % a zároveň sa zvýšil aj ich podiel na celkových výdavkoch o 1,36 percentuálnych bodov. Kapitálové výdavky sa medziročne znížili o 6,17 %, čo sa prejavilo aj v znížení ich podielu na výdavkoch spolu o 1,20 percentuálnych bodov. „Medziročný pokles kapitálových výdavkov bol aj v prvom polroku 2021 ovplyvnený pandemickou situáciou. Samosprávy síce menej investovali, nakoľko zvýšili svoju opatrnosť v oblasti výdavkov v podmienkach značnej neistoty budúceho vývoja, na druhej strane to zvyšuje investičný dlh obcí v mnohých oblastiach,“ upresnila Jana Marková. Medziročne síce o 2,99 % vzrástli výdavkové finančné operácie, ale došlo k poklesu ich podielu na výdavkoch spolu o 0,15 percentuálneho bodu. Celkové výdavky medziročne vzrástli v súhrne v samosprávach všetkých krajov. Výrazne najviac sa zvýšili v samosprávach Bratislavského (o 12,03 %) a Trnavského kraja (o 11,42 %), naopak najmenej v Bratislave hlavnom meste SR (o 1,70 %).
