Uskutočnili sme analýzu vývoja a štruktúry celkových príjmov municipalít za 1. Q 2008, 2009 a 2010. Analýza bola spracovaná nad finančnými výkazmi o plnení rozpočtu subjektu verejnej správy za 2 903 municipalít v 1. Q 2008, 2 910 municipalít v 1. Q 2009 a 2 920 municipalít v 1. Q 2010. Obsahuje súhrnné údaje za municipality v SR celkom, resp. za municipality podľa krajov a Bratislavu hlavné mesto a mesto Košice, ktoré majú štatút kraja.
Celkové príjmy municipalít v SR
Celkové príjmy municipalít okrem daňových príjmov tvoria aj nedaňové príjmy, kapitálové príjmy, granty a transfery a finančné príjmy. Z porovnania hodnoty celkových príjmov v 1. Q 2008, 2009 a 2010 vyplýva, že mali rastúcu tendenciu vývoja. Avšak tempo rastu sa v 1. Q 2010 oproti rovnakému obdobiu roku 2009 znížilo v porovnaní so zmenou medzi 1. Q 2009 a 1. Q 2008 (nárast o 6,137 %) a celkové príjmy vzrástli iba o 1,587 %. Vývoj celkových príjmov municipalít odrážal situáciu vo vývoji ich štruktúry.
Štruktúra celkových príjmov municipalít v SR
Daňové príjmy municipalít v SR boli v 1. Q 2010 v porovnaní s 1. Q 2009 o 19,299 % nižšie, zatiaľ čo v 1. Q 2009 ich oproti 1. Q 2008 prevyšovali o 8,031 %. Zníženie objemu daňových príjmov sa odrazilo aj v znížení ich podielu na celkových príjmoch municipalít. Najvyšší podiel (56,52 %) mali v 1. Q 2009 a najnižší (44,90 %) v 1. Q 2010.
Druhý najvyšší podiel na celkových príjmoch municipalít mali vo všetkých porovnávaných obdobiach granty a transfery, kde sme naopak zaznamenali tak nárast ich objemu medzi obdobiami (väčšie tempo rastu medzi 1. Q 2010 a 1. Q 2009 ako medzi 1. Q 2009 a 1. Q 2008) ako aj zvyšovanie ich podielu na celkových príjmoch municipalít až na 30,05 % v 1. Q 2010.
Tretí najvyšší podiel na celkových príjmoch municipalít mali v porovnávaných obdobiach s výnimkou 1. Q 2008 (štvrtý najvyšší podiel) finančné príjmy. Ich objem ako aj podiel na celkových príjmoch sa medzi obdobiami zvyšoval, pričom najvyšší nárast o 85,557 % sme zaznamenali v 1. Q 2010 oproti 1. Q 2009.
