Analýza: Neschválenie novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii a podnikateľské riziko

​
Pozitívne hodnotíme väčšinu navrhovaných zmien v ustanoveniach predloženej novely zákona, ktoré upravujú podmienky preukázania úpadku dlžníka v návrhu na vyhlásenie konkurzu, napr.:
1. na preukázanie platobnej neschopnosti by postačovalo, aby bol dlžník v omeškaní s plnením
    dvoch peňažných záväzkov (nie aspoň dvoch) a postačovala by písomná výzva jedného
    veriteľa (nie dvoch) dlžníkovi na zaplatenie;
2. zrušenie ustanovenia, podľa ktorého podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a
    predlženia ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis (t. č. Vyhláška MS SR 643/2005            
    Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia
    v znení neskorších zmien); t. j. priamo zo zákona by za platobne neschopného bol považovaný
    ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako
    jeden peňažný záväzok. Neplatila by už ďalšia podmienka, vyplývajúca z vyhlášky, že súčasne
    musí platiť, že peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté finančným majetkom
    dlžníka, štruktúru ktorého určuje vyhláška – domnievame sa, že je takmer vylúčené, aby
    veriteľ poznal podrobné údaje o štruktúre finančného majetku dlžníka, nakoľko sa jedná o
    „interné informácie“;
3. pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť dlžníka by stačilo iba
    označiť ďalšieho veriteľa, nakoľko sa domnievame, že veriteľ nemá možnosť z verejných
    zdrojov získať podrobné údaje o platobnej disciplíne dlžníka voči iným veriteľom ani informácie
    o tom, či ostatní veritelia vyzvali dlžníka písomne na úhradu svojich pohľadávok, resp. či dlžník
    týmto veriteľom pohľadávku písomne uznal;
4. na preukázanie pohľadávky by sa už nevyžadoval úradne osvedčený podpis na listine, ktorou
    dlžník uznáva svoj záväzok, resp. by sa nevyžadovalo právoplatné rozhodnutie súdu alebo
    iného orgánu – postačovalo by potvrdenie audítora alebo znalca, že navrhovateľ, ktorý je
    povinný viesť účtovníctvo, pohľadávku účtuje v účtovníctve, resp. v prípade, že ide
    o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom by postačovalo potvrdenie audítora
    alebo znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku.

Kvalitu zákona by zvýšila aj oprava nesprávnej terminológie - dlžník je v omeškaní s plnením záväzkov, nie pohľadávok ,ako je uvedené v jeho súčasnom znení. Dodávateľ tovaru alebo služby (veriteľ) má pohľadávku voči odberateľovi (dlžníkovi) a odberateľ (dlžník) má záväzok voči dodávateľovi (veriteľovi).
 
Domnievame sa tiež, že predkladatelia návrhu novely zákona by v budúcnosti mali primerane akceptovať pripomienky vznesené prezidentom SR, resp. odborníkmi z oblasti konkurzného práva voči niektorým ustanoveniam neschválenej novely. Ako rizikové z hľadiska vytvorenia priestoru pre špekulatívne podávanie návrhov na vyhlásenie konkurzu vnímame ustanovenie o možnosti veriteľov podávať návrh na konkurz pri oboch formách úpadku, t. j. nie iba v prípade platobnej neschopnosti dlžníka, ale aj jeho predlženia, tak ako bolo predložené v neschválenom návrhu.
 
Za problematickú považujeme zmenu textu ustanovenia, kedy sa má za to, že je dlžník v predlžení tak, že splatné záväzky boli zmenené na záväzky (všeobecne). Ak by suma záväzkov podľa poslednej účtovnej závierky dlžníka (t. j. podľa neschváleného návrhu akýchkoľvek záväzkov, teda aj takých, ktoré ku dňu zostavenia účtovnej závierky ešte neboli splatné) presahovala hodnotu jeho majetku, bolo by možné odôvodnene predpokladať predlženie dlžníka. Ak by aj takáto situácia nastala, neznamená to automaticky, že tento subjekt nie je schopný splácať svoje záväzky. Podľa neschváleného návrhu by sa do sumy záväzkov nezapočítavala iba suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti – domnievame sa však, že v prípade, ak by návrh na konkurz podával veriteľ, je nepravdepodobné, aby disponoval informáciami o štruktúre záväzkov dlžníka, nakoľko tieto majú opätovne „interný charakter“.
 
Určitý priestor pre špekulatívne podávanie návrhov na vyhlásenie konkurzu z dôvodu predlženia podľa príslušných ustanovení neschváleného návrhu vidíme aj v ustanovení, podľa ktorého by sa mohlo odôvodnene predpokladať predlženie dlžníka, ak je tento viac ako dva roky v omeškaní s uložením poslednej riadnej individuálnej účtovnej závierky do zbierky listín. Ak dlžník neukladá účtovné závierky do zbierky listín, môže ísť iba o prípad neplnenia si informačnej povinnosti, ktorú mu ukladajú Obchodný zákonník a Zákon o účtovníctve, nemusí to však automaticky znamenať problém dlžníka s jeho celkovou platobnou disciplínou.
 
Obdobné neplnenie si informačných povinností – ak spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe – môže postihovať Obchodný zákonník tak, že súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu rozhodne o zrušení spoločnosti. Hoci je na jednej strane dôsledok z neplnenia si informačných povinností dlžníkom pre veriteľov podľa obidvoch zákonov rovnaký - nemajú viac ako dva roky k dispozícii údaje z účtovnej závierky dlžníka, z hľadiska vymožiteľnosti úhrady pohľadávok od dlžníka je ich dôsledok diametrálne odlišný. Zatiaľ čo by pri uplatnení príslušného ustanovenia neschváleného návrhu novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii mohli byť veritelia v konkurznom konaní aspoň čiastočne uspokojení, čo sa týka úhrady ich pohľadávok voči dlžníkovi, v prípade uplatnenia príslušného ustanovenia obchodného zákonníka, by zostali ich pohľadávky v plnej výške neuhradené.

Vývoj počtu bankrotov

Naše názory sa opierajú aj o štatistiku počtu vyhlásených konkurzov obchodných spoločností a fyzických osôb podnikateľov (viď tabuľka č. 1 a graf č. 1), kde sme zaznamenali od roku 2005 (kedy bol ešte v platnosti zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní) až do roku 2008 ich medziročný pokles. Výraznejší nárast počtu vyhlásených konkurzov v roku 2009 (285) oproti roku 2008 (225) nepovažujeme za dôsledok zlepšenia podmienok pre veriteľov pri podávaní návrhov na vyhlásenie konkurzu, ale za dôsledok zhoršenia finančnej situácie podnikateľských subjektov aj z dôvodu hospodárskej krízy.
 
Aj keď vývoj niektorých makroekonomických ukazovateľov naznačuje, že ekonomika ako celok prekonala hospodársku krízu a od začiatku roku 2010 dochádza k jej oživeniu, stále pozorujeme nárast počtu bankrotov. V priebehu prvého kvartálu 2010 bolo 103 vyhlásených konkurzov, čo predstavuje oproti 61 vyhláseným konkurzom za rovnaké obdobie v roku 2009 nárast o 68,9 % a oproti 87 vyhláseným konkurzom za posledné tri mesiace roku 2009 nárast o 18,4 %


Vývoj počtu bankrotov v odvetviach výroby a predaja automobilov a dopravných prostriedkov, dopravy a skladovania

V jednotlivých skupinách ekonomických činností (sekciách a odvetviach) našej ekonomiky sa dopady krízy prejavili s rozdielnou intenzitou. Odrazilo sa to o. i. v rozdielnom počte vyhlásených konkurzov, ako aj v rozdielnom podiele počtu vyhlásených konkurzov k počtu subjektov s rovnakým predmetom činnosti.
 
Tri vybrané sekcie - priemyselná výroba (sekcia C), veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G) a doprava a skladovanie (sekcia H), patrili v roku 2009 a v prvom kvartáli 2010 medzi sekcie s najvyšším podielom počtu vyhlásených konkurzov k celkovému počtu subjektov, ktoré realizujú svoju podnikateľskú činnosť v týchto skupinách ekonomických činností.
 
V rámci uvedených sekcií sme sa zamerali na analýzu vývoja počtu a podielu vyhlásených konkurzov v nasledovných odvetviach: Sekcia C - Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov (SK NACE 29), výroba ostatných dopravných prostriedkov (SK NACE 30); Sekcia G – veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov  (SK NACE 45); Sekcia H – pozemná doprava a doprava potrubím (SK NACE 49), vodná doprava (SK NACE 50); letecká doprava (SK NACE 51); skladové a pomocné činnosti v doprave (SK NACE).
 
Aj v rámci sekcií sme medzi jednotlivými odvetviami zaznamenali rozdiely v počte a podiele vyhlásených konkurzov. Ako je vidieť z tabuľky č. 2 a grafu č. 2, v rámci sekcie doprava a skladovanie (sekcia H), ktorá v roku 2009 a v prvom kvartáli 2010 patrila k druhej sekcii v poradí ekonomických činností s najvyšším podielom vyhlásených konkurzov (po sekcii ťažba a dobývanie) je odvetvie vodná doprava (SK NACE 50), v ktorom nebol počas celého sledovaného obdobia vyhlásený konkurz ani na jeden subjekt. V rámci sekcie priemyselná výroba (sekcia C), ktorá v rovnakom období mala tretí najvyšší podiel vyhlásených konkurzov, nebol v odvetví výroba ostatných dopravných prostriedkov (SK NACE 30) tiež vyhlásený ani jeden konkurz. V rámci sekcie veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (sekcia G), ktorá bola v poradí piatou (v roku 2009) a štvrtou (v prvom kvartáli 2010) s najvyšším podielom vyhlásených konkurzov, patrí odvetvie veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov (SK NACE 45) k odvetviam najmenej postihnutým hospodárskou krízou v podobe vyhlásených konkurzov.





Ako je vidieť z porovnania tabuliek č. 2 a č.3, vysoký počet vyhlásených konkurzov  automaticky neznamená, že odvetvie ako celok patrí k odvetviam postihnutým bankrotmi firiem. Výsledné hodnotenie závisí od počtu subjektov, ktoré realizujú činnosť v rovnakom odvetví. Preto aj odvetvie pozemná doprava a doprava potrubím (SK NACE 49) s najvyšším počtom vyhlásených konkurzov (21) v roku 2009 v porovnaní s ostatnými vybranými odvetviami bolo až tretím odvetvím s najvyšším podielom vyhlásených konkurzov. Naopak, odvetvie s najmenším počtom vyhlásených konkurzov (1) - letecká doprava (SK NACE 51), bolo z hľadiska podielu vyhlásených konkurzov najviac postihnutým odvetvím. V prvom kvartáli 2010 sme zaznamenali vyhlásenie konkurzov iba v dvoch z vybraných odvetví – skladové a pomocné činnosti v doprave (SK NACE 52), pozemná doprava a doprava potrubím (SK NACE 49).



Záver 
Domnievame sa, že v prípade prijatia novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá by upravila podmienky preukázania úpadku dlžníka v návrhu na vyhlásenie konkurzu, by vzrástol počet vyhlásených konkurzov na majetok dlžníkov, čo by následne mohlo prispieť k zníženiu podnikateľského rizika obchodných partnerov dlžníkov. Zároveň by návrhy na vyhlásenie konkurzu veritelia mohli podávať v období, kedy dlžník ešte disponuje majetkom, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávky dlžníkov v čo najväčšej miere. Nedochádzalo by v takom počte ako v predchádzajúcich rokoch k situácii, že návrh na vyhlásenie konkurzu je podaný veriteľom až vtedy, keď majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu nákladov konkurzu (čo bolo dôvodom pre zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku), resp. majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate (čo bolo dôvodom pre zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, ako ukazuje tabuľka č. 4 a graf č. 4).



V súčasnosti majú podnikateľské subjekty možnosť obmedziť svoje podnikateľské riziko aspoň preverovaním súčasných ako aj potenciálnych obchodných partnerov prostredníctvom komerčných registrov. Tieto sú vedené spoločnosťami, ktoré sa zaoberajú business informáciami a sledujú o. i. aj úhradu záväzkov podnikateľských subjektov.